Ak chcete vyjadriť svoj názor, spokojnosť, či nespokojnosť s dodanými lekciami plávania, dajte mi prosím vedieť e-mailom a ja to uverejním na tomto mieste. Ďakujem.
S pozdravom,
tréner
Miroslav Ábel

Čuduj sa svete, muselo prejsť viac ako 20 rokov (týmto zároveň svoj skutočný vek odmietam priznať), aby mi moja drahá lepšia POLOVIČKA (reč je o manželke), dala ako darček kurz plávania u profesionálneho trénera. Nechcel som jej brať ilúzie a kaziť jej radosť, tak som sa spolu s ňou vybral na nitriansku plaváreň, kde sa malo udiať ono divadlo, o ktorom som bol presvedčený, že to bude pomerne krátka jednoaktovka s jasným koncom. Priatelia, nestalo sa. Alebo sa vlastne stalo, ale úplne niečo iné. Z predpokladanej jednoaktovky sme sa dostali už ani neviem ku koľkému pokračovaniu príbehu, ktorý som si súkromne (rozumej sám pre seba) nazval “Ako sa sekera naučila plávať!” Máme za sebou dovolenku pri mori, v ktorom som si toho roku po prvýkrát v živote užíval pocit z plávania. Viem, že pre Vás, čo plávete, to nič neznamená, ale pre mňa to bol nepoznaný pocit, hotový Kolumbus pri brehoch Nového sveta.
RESUMÉ: Naozaj nikdy nie je neskoro. A ak ste to dočítali až potiaľto, zostáva Vám(čo ešte neplávete z akýchkoľvek,hoci aj život zachraňujúcich dôvodov) už len jedno – Skúsiť a presvedčiť sa, že pán tréner Ábel, to naučí aj VÁS(jednotné, alebo množné číslo použite dľa potreby…)
S úctou a vďakou
- Michal, bývalý neplavec, 14.11.2011.

Stále som len stala na kraji a držala sa ….už sa ma pokúšali učiť viacerí ľudia plávať, ale bezvýsledne. Vždy to skončilo tým, že sa musíš naučiť dôverovať vode a nebáť sa! Jednoducho strácali pri mne trpezlivosť ,keď videli ako panicky sa bojím vody. Ale ako sa mam prestať báť vody?…na to som odpoveď nenašla….Neskôr keď som sa vydala skúšal to so mnou aj manžel ,ale bezvýsledne….ukazoval mi čo a ako mam robiť, ale ja som sa ho držala pevne ako kliešť a v duchu som závidela ostatným ktorý vedia plávať a neboja sa vody. Jednoducho som nadobudla pocit že mňa voda neunesie (aj keď nadváhu nemám ).Neskôr, keď sa mi narodili deti začala som ich viac brávať do vody, aby sa naučili plávať omnoho skôr ako ja, ale hlavne aby sa jej nebáli! (to som ešte nemala odvahu isť na kurz plávania).
Keď som pozorovala deti a ľudí ako ich voda nesie a neboja sa aj ja som v duchu tužila zažiť ,ten pocit že viem plávať a vychutnať si to bez toho aby som sa nemusela držať….Hanbila som sa keď sa ma niekto opýtal či viem plávať a ja som musela priznať že nie ….
Tak roky ubiehali a ja som stále viac a viac sa snažila s priateliť z vodou…zistila som že ma voda predsa len unesie ale kraja sa pustiť „Ani za SVET“!! Manžel sa už aj pokúšal ma dostať na kurz (vraj to mam skúsiť touto cestou ) ale ja som trvala na svojom ,vieš ako veľmi sa vody bojím, tak nevymýšľaj ! Raz som len predsa (o pár rokov neskôr ) nabrala odvahu…Bolo to začiatkom januára boli sme s kamarátkou doma a ani neviem ako došlo do reči plávanie , tak som jej povedala že je už najvyšší čas niečo pre seba spraviť čo keby som sa naučila plávať ?! No vidíš to je dobý nápad povedala mi.
A už sme aj utekali k Pc a začali sme hľadať kurzy plávania. Našli sme tuto stránku, ktorá ma veľmi upútala a aj rôzne príbehy a odporúčania v nej. Tak som nabrala odvahu a zavolala som.
Ani si neviete predstaviť čo som prežívala ,keď som išla na prvú hodinu, ako veľmi som sa bála a rozmýšľala som aké to bude ….Naučím sa aspoň niečo? Čo ak sa nenaučím? Nebudú to zbytočne vyhodené peniaze? A pod…. obavy sa po absolvovaní prvej hodiny rozplynuli a ja som dostala novu nadej že asi predsa to len nebude také zlé a ja sa to konečne naučím. Našťastie sme začínali v malej vode (aj tam ma občas chytala panika a strach) pod vedením trénera p. Ábela som sa postupne prestavala báť vody.
Profesionálny prístup a hlavne trpezlivosť (lebo tu so mnou treba mať
